Magická rybačka vo Švédsku 2022

Dlhé čakanie na odjazd, nekonečná cesta, neopísateľne nádherná príroda, krásne jazerá a rieky, výborný kemp. Stručne, dorazili sme, pokochali sme sa krajinou, nachytali sme krásne ryby a šup naspäť domov. Takto asi väčšina čitateľov túži poňať články o bájnej rybačke na nekonečných jazerách a riekach vo Švédsku. Ono to však v skutočnosti takto ľahko nefunguje a o niečo drsnejšiu realitu sa pokúsim opísať v tomto článku.

Miesto kempu a okolie už s Lacom dôverne poznáme a tak plánovanie rybačky riešime mesiace dopredu. Po prvý krát však s nami cestujú aj Mišo a Lukáš, ktorým už dlhší čas pred odchodom opisujeme čaro magickej švédskej krajiny. Už nám zostáva len vyraziť a zvládnuť bez mála 2500km. Po nekonečnej ceste dorážame do kempu v sobotu ráno okolo siedmej. V našej chatke sú ešte ubytovaní chalani z Čiech, ktorí tu lovili týždeň pred nami. Aj keď sme unavení, dávame sa s nimi do reči a zisťujeme ako sa im darilo, prípadne aké nástrahy sa osvedčili im. Akákoľvek informácia na začiatku výpravy dokáže veľmi pomôcť. Čosi sa predsa podarilo zistiť aj nám aj keď sa chalani ponáhľali s balením vecí aby vyrazili smer Česko.

Ako to už býva, každý z nás je mimoriadne netrpezlivý a hneď by sme chceli vyraziť na vodu. V takýchto prípadoch a ešte po mimoriadne náročnej ceste však treba zachovať rozvahu a v prvom rade si oddýchnuť, nabrať sily a vybaliť sa. Tak konáme aj my a ubytovávame sa v našom novom domove.

Švédsko je pre mňa mimoriadne fascinujúca krajina so skvelými a srdečnými ľuďmi. A hlavne tu, ďaleko od veľkomiest a miliónov ľudí, vás miestni obyvatelia naučia pokore a skromnosti. Práve tieto severské oblasti, kde je zima mimoriadne krutá, dlhá a tmavá, vám ukážu priateľskosť a ochotu tunajších obyvateľov. Všetci si vzájomne pomáhajú, ťahajú za pomyselný jeden povraz aby prežili krutú zimu a naplno si vychutnali krátke a rýchle leto. Aj príroda je tomu prispôsobená a či už vegetácia alebo živočíchy musia využiť krátke obdobie tepla na svoj rozvoj. Miestami pri teplých dňoch doslova vidíte ako vám rastliny rastú či rozbaľujú kvety priamo pred očami.

Poďme ale späť k rybám. Ako tak sme sa zabývali na chate, rozkladáme si celú výbavu a podvečer vyrážame na vodu. Ideme na dvoch člnoch pričom ako prvú lokalitu sme si vybrali prítok rieky vo vyššie položenej časti. Počasie nám moc nepraje a tak pomerne silný vietor a dážď nám dávajú poriadne zabrať. Hľadáme preto miesta, kde sa môžeme ukryť do závetria. Aj ryby s nami moc nespolupracujú čo v kombinácii s chladom a vytrvalým smoklením nám dáva poriadne zabrať najmä po mentálnej stránke. Zrazu však prichádza výkrik radosti od Michala. Spolu s Lukášom zisťujeme čo sa deje a Michal sa nám chváli jeho majestátnou šťukou, ktorá mu vybehla z extra plytkej vody plnej tráv. Bum a hneď 99cm! Neskutočné, úvod ako z učebnice. To nebolo všetko. O chvíľu prichádza mohutná vlna za Lacovou nástrahou, ten v sekunde ani nedýcha a s tlakom 200 pokračuje vo vedení nástrahy. Do toho rana ako hrom a okamžitý výpad medzi lekná. Udica ohnutá ako luk predpovedá dobrú rybu. Šťuka poriadne ťahá a berie si metre šnúry, čo je v takto plytkej vode neskutočný adrenalín. Po tuhom boji nakoniec šťuka končí v podberáku. Neveríme vlastným očiam! 119cm! O takomto začiatku sme veru ani nesnívali.

Čas plynul a my sme si ani neuvedomili, že sme na vode už pekných pár hodín pričom vlhkosť a chlad sa nám zažral poriadne do kostí. Stačilo na dnes, treba si ísť oddýchnuť, veď sme tu len prvý deň. Podľa dneška nás tu čaká životná rybačka!

Vyčerpaní, premrznutí na kosť, ale s obrovskými zážitkami sa vraciame do kempu. Konečne teplo chaty, pevná pôda pod nohami, teplé jedlo. Zaslúžene oddychujeme, konečne poriadne dospávame dlhú cestu a naberáme sily. Počasie sa tiež zlepšuje, prestáva pršať, vietor sa umierňuje a teplota sa zvyšuje. Všetko nám hraje do kariet. Už aby sme opäť vystrelili na vodu! Tak sa aj deje, maximálne netrpezlivo vyrážame s člnmi na osvedčené miesta. Podľa prvého večera nás čaká šťučí raj! No ten sa napokon nedeje! Dôsledne prechytávame miesta, kde sme si v minulosti parádne zachytali. Sem tam sa podarí nejaká menšia šťuka, no nič krajšie neprichádza. Skúšame všetko, čo len vieme a čo máme na člnoch k dispozícii. Prechádzame jednotlivé miesta, no situácia je stále rovnaká. Poctivých 13 hodín na člne a výsledok bol len niekoľko "mierových" šťúk a k tomu šťučí dorast. Nevadí, veď aj zajtra je deň! Ďalšie dni však pomaly plynú a my sa doslova trápime! V mysliach máme stále prvý neuveriteľný večer, ktorý nás veľmi namlsal. No teraz, už aj keď príde záber od veľmi slušnej ryby, tak nám padá v hustých trávach alebo šťuka pri útoku míňa nástrahu. Smola sa nám lepí na prúty!

Nemôžeme však zúfať! Aj keď nálada mierne upadá, tak nikdy sa netreba vzdávať! Prichádza naša posledná výprava do divočiny pred odchodom domov. Teraz to musí prísť! Cítim to, že dnes si perfektne zachytáme. Kto ma pozná tak vie, že sa nikdy nevzdávam a top ryba môže prísť aj na ten úplne posledný náhod, ktorý niekedy opakujem aj niekoľko hodín!

S Lacom neoblomne obhadzujeme brehy, prekážky, trávy ako aj zlomy. Zrazu prichádza správa do telefónu. Lukáš zdoláva svoju švédsku metrovicu! To je ono! Vedel som, že to príde! Elán mi nechýba ani po ďalších desiatich hodinách na člne a stále pokračujem v nahadzovaní. Únavu svalov už ani necítim, sústredím sa len na ďalšie miesta a presné náhody. Prichádzame k hustým vysokým trávam, ktoré ma lákali už z diaľky. Výbornou nástrahou do takto zarastených častí je Rapala BX Skitter Frog, ktorá je prispôsobená tak, aby sa nezachytávala o trávy či iné rastlinstvo. Prvý hod smerujem niekoľko metrov do tráv a začínam pomalé vedenie. Zrazu štartuje veľká vlna sprava. Ani nedýcham a srdce mi búcha rýchlosťou šijacieho stroja. Rana a bum! Sekundu čakám a poriadny zásek. Je tam! Udica ohnutá ako luk. Už len dúfať, že sa mi peknú rybu podarí vytiahnuť z hustých tráv. Šťuka bojuje náramne, jej výpady sa obtáčajú okolo stebiel, motajú trávy dokopy, no všetko sa nám darí rozmotávať. Pravdepodobne aj šťuka je trošku dezorientovaná, keď razom samovoľne vychádza z tráv na voľnú otvorenú vodu. Raz krúži pod člnom a už o pár sekúnd je opäť na 20 metrov ďalej. Treba však zachovať rozvahu a jasnú myseľ. Tak sa aj deje a po tuhom boji končí v podberáku ďalšia švédska nádhera! Fantázia! Záver výpravy ako z rozprávky, čo krajšie sme si mohli priať?!

Síce nadšene, ale predsa so smutným pocitom sa vraciame do kempu, kde nás čaká už len balenie a cesta domov za našimi rodinami, ktorým aj touto cestou ďakujeme, že nám umožnili prežiť ďalšie životné zážitky!

Čo nás však táto výprava naučila? Nikdy sa nevzdávať! Nech sa ti akokoľvek smola lepí na päty, nech sa cítiš akokoľvek unavený, nech sa ti akokoľvek nedarí, nikdy sa nevzdávaj! Vždy sa oplatí pokračovať v boji, treba len skúšať, špekulovať, hľadať iné miesta, proste makať. Keď sa nevzdáš a rybačku neodflákneš, tak úspech predsa príde, hoci aj na ten magický posledný náhod. Preto je rybárstvo tak krásne. Švédsko moc ti opäť ďakujeme a snáď sa do tejto magickej krajiny čoskoro vrátime!

Tomáš Dobrovodský

Fotogaléria