Švédske šťuky 2019

Severské štáty Európy patria dlhodobo medzi najlákavejšie destinácie slovenských a českých rybárov. Niet sa čomu čudovať, veď Nórsko disponuje obrovským bohatstvom skrytým v pobrežných častiach Nórskeho mora, Fínsko sa právom nazýva krajina tisícich jazier a Švédsko ja takpovediac pokladom čo sa týka lovu dravých rýb a to predovšetkým šťúk, ostriežov, pstruhov či lososov. Určite najviac navštevovanou krajinou z tejto trojice je Nórsko, kam každoročne cestujú tisícky našich rybárov na morský lov tresiek, halibutov a iných rýb. Keďže som takýto lov viac krát absolvoval aj ja pričom som nachytal veľa krásnych a cenných rýb, tento krát padlo rozhodnutie na zmenu a rozhodol som sa pre novú destináciu. Môj úmysel ešte umocnila zaujímavá ponuka na rybačku na odskúšanom švédskom jazere od môjho kamaráta Davida, ktorý tu lovil už niekoľko krát. Zostalo už len presvedčiť môjho parťáka Laca na nové dobrodružstvo (čo bola otázka niekoľkých minút, aj keď doma so ženami to bol dlhý boj) a rybačka naraz dostala reálne kontúry.

Pre ilustráciu Švédsko má dva krát viac obyvateľov ako má Slovensko, ale jeho rozloha krajiny je až deväť krát väčšia ako je tá naša. Reliéf Švédska formoval ľadovec, čo znamená, že povrch krajiny nie je až taký rôznorodý ako je ten slovenský (nie je tam toľko a tak vysokých pohorí ako máme na Slovensku), ale zato keď ľadovec postupne ustupoval a roztápal sa, tak každá jedna nerovnosť či priehlbina v krajine sa vyplnila vodou. Preto sa na území Švédska nachádza niekoľko tisíc až desaťtisíce jazier. V podstate sa jedná o rybársky raj. Podnebie je tu ale výrazne chladnejšie ako je tomu u nás a preto sa tu darí hlavne rybám, ktoré nie sú náročné na teplejšiu vodu. Jedná sa hlavne o šťuky, ostrieže, jalce, pstruhy, sihy, lipne, miene či lososy hlavne v severných častiach krajiny.

Termín výpravy bol stanovený na prvú polovicu júna a keďže sme ju plánovali pomerne včas ešte v zime, tak sme mali naozaj dostatok času si zabezpečiť ako letenky, tak aj všetky ostatné logistické záležitosti vrátane prenájmu áut priamo na letisku, či zabezpečenia dostatku informácií o jazere a miestnych podmienkach. Ani sme sa nenazdali a zrazu sa budím do rána odchodu, netrpezlivo čakám na príchod Laca, ktorý nás dopravuje jeho autom na budapeštianske letisko. Po dvoch hodinkách strávených v lietadle vystupujeme v hlavnom meste Štokholm a keďže nás letelo zo Slovenska celkovo osem, tak sa netrpezlivo vrháme pre batožinu a hľadanie požičovne áut. Mali sme pred sebou ešte viac ako 600km v autách, no adrenalín z nadchádzajúcej rybačky a nového dobrodružstva nám cestu výrazne urýchlil. Nad ránom konečne parkujeme kempe. Keďže sa nachádzame pomerne vysoko v severnej Európe, kde vládne polárne leto, tak aj v noci či nad ránom vládne len také mierne šero bez akejkoľvek tmy. Krajina je zatiaľ nádherná, kemp vyzerá naozaj skvele a mólo s uviazanými člnmi nám hneď rozbúchava rybárske srdiečka. Šok nám spôsobilo jedine ohromné množstvo komárov, ktoré sa na nás vyrútili ihneď po otvorení dverí na aute. Z tohto dôvodu aj po chvíli zaliezame späť a čakáme, kým budú pripravené naše chaty na ubytovanie. Doobeda tak prebehli všetky potrebné úkony, ako aj spánok, nakoľko sme cestovali celú noc, nasledovalo vybalenie sa, prehliadka okolia kempu a pričom čakáme na posledných troch účastníkov výpravy, ktorí cestovali dodávkou priamo zo Slovenska, kde sme aj my ostatní mali uložené prúty a ďalšiu výstroj. Pri ich poobedňajšom príjazde samozrejme nechýbalo okamžité privítanie s pohárikom a vyloženie výbavy z dodávky, na čo sme už všetci vytrvalo čakali.

Milo nás privítal aj samotný majiteľ kempu, ktorý nám ochotne poskytol dôležité informácie o love, o tunajších podmienkach, o jazerách a miestach, kde môžeme loviť, ale informoval nás taktiež aj o obmedzeniach či zákazoch. Nechýbalo ani trošku mrazivé upozornenie na výskyt medveďov a inej divej zveri, ktorému neunikli napríklad fínski rybári, ktorí sa taktiež nachádzali v kempe. Po týchto informáciách sme všetci zasadli na poradu, kde sme sa dohodli, kto bude kde chytať a ako sa budeme striedať tak aby si každý zachytal na viacerých miestach a zároveň aby sa viacero člnov „netiesnilo“ na jednom jazere. Všetko pripravené, netrpezlivosť v nás všetkých by sa už dala krájať nožom a tak konečne berieme výstroj a prvý krát nasadáme do člnov.

Prvý lov na novom mieste, s ktorým nemám žiadne priame skúsenosti, vždy beriem tak trošku s rezervou. I keď každý z nás má na začiatku vždy veľké očakávania, tak predsa je potrebné sa s novou lokalitou trošku spoznať, zistiť miestne podmienky, správanie sa rýb, reakciu rýb na nástrahy, vybrať tú najvhodnejšiu nástrahu, treba zistiť správne vedenie nástrahy, čas najlepšej aktivity a mnoho ďalších faktorov, ktoré môžu rozhodnúť o našom prípadnom úspechu či neúspechu. A preto si na začiatok stanovujem jasný cieľ a vsádzam na menšie a univerzálnejšie nástrahy ako napríklad rotačky či menšie gumy, na ktoré je možné chytiť rôzne druhy dravcov všetkých rozmerov. Podobne je na tom aj Laco, s ktorým sme dokonale zohratí a v spoločnom člne tvoríme skvelý RYBARSKE.sk tím.

Švédske dobrodružstvo štartuje priam raketovo Laco, ktorý od prvých chvíľ naštartoval pelotón záberov na rotačky vo veľkosti 4 striebornej a zlatej farby. Na tieto nástrahy sa mu z leknových polí podarilo vytiahnuť hneď niekoľko krásnych šťúk v rozmedzí 50 až 75cm. Práve po ulovení tej najväčšej šťuky s dĺžkou 75cm prišiel pre nás absolútny šok a zlom v našom ponímaní lovu týchto dravcov. Nakoľko táto krásavica mala rotačku trošku viac hlbšie pričom súboj tiež trval pomerne dosť dlho, jej sily boli takmer na konci a preto sme sa ju snažili rozplávať aby celú situáciu prežila v zdraví. V prvom momente pekne ryba odplávala, ale po dvoch či troch metroch zostala na hladine a v kľude naberala silu. V tom však prišiel totálny šok! Z hlbiny medzi leknami sa znenazdajky zjavila hlava pre nás gigantickej šťuky, ktorá okamžite chmatla do tlamy odpočívajúci náš úlovok pričom hneď polovice jej tela zmizla v ohromnej tlame veľkého predátora. To všetko sa dialo priamo pred naším zrakom v absolútnej blízkosti člna. Zostali sme len nehybne a bezmocne s otvorenými ústami sledovať tento útok a miestna kráľovná sa nám pomaly skryla medzi lekná odkiaľ aj vyštartovala. V tom sme sa s Lacom po prvý krát na seba neveriacky pozreli a ihneď sme skonštatovali, že naše nástrahy, ktoré používame, nie sú pravdepodobne dostatočne veľké na okabátenie podobnej „ponorky“. Našim odhadom sa jednalo o šťuku v rozmedzí 125 až 135cm, ktorú sme doteraz videli len na stránkach nejakého časopisu alebo katalógu.

Prvý zážitok máme pevne vrytí do pamäte, pomaly predýchavame, ale s obrovskou energiou do ďalšieho lovu pokračujeme v prechytávaní nových partií jazera. Miestne povolenie na rybolov nás oprávňuje loviť na viacerých jazerách, ich prítokoch, ktorými sú väčšinou jazerá pospájané, ako aj na bočných menších jazierkach, kam sme sa museli dopraviť autom. Našim cieľom bolo počas týždňovej rybačky prejsť čo najviac vodnej plochy a odhaliť tak čo najviac tunajších prírodných krás. A práve príroda je tu naozaj neuveriteľná. Tunajšie panorámy pri východe či západe slnka boli pre nás často krát dych berúce a niekedy sme sa pristihli, že namiesto lovu sa venujeme zachyteniu tohto magického okamihu do našich fotoaparátov či telefónov. Čistá a divoká príroda plná ihličnatých lesov pretínajúcich divokými riekami, ktoré sa následne premenia do majestátneho rozľahlého jazera. Voda, ktorá je síce krištáľovo čistá, no na druhej strane sfarbená do tmavo hnedej farby od rašelinového podkladu. Jedným slovom rozprávka pre nás stredoeurópanov žijúcich iným životným štýlom a v inom prostredí.

Vráťme sa ale k samotnému rybolovu. Ako som už spomínal, dôležitým prvkom pri love na novom revíri je najmä spoznanie jazera, jeho „prečítanie“ a najmä odhalenie správnej nástrahy a jej následné vedenie. Musím s odstupom času skonštatovať, že napriek tomu, že väčšina jazier, na ktorých sme chytali, je síce prepojená a relatívne podobná, ale na každom jednom z nich nám fungovala iná nástraha či diametrálne odlišný spôsob lovu. Niekde sa viac darilo pri love mne a niekde zase dominoval Laco. Po niekoľkých dňoch či nociach strávených na člne bičujúc brehy miestnych jazier, sme dokázali pomerne úspešne a cielene prispôsobovať nástrahy každému jednému miestu. Niekedy sme si ani neuvedomovali či nechápali, ako skvele ryby reagujú a akú výnimočnú rybačku prežívame. Veď len mojim skromným odhadom sme počas týždňa dokázali vo dvojici uloviť niekoľko stoviek šťúk rôznych veľkostí, nespočetné množstvo ostriežov či nádherné kúsky miestnych jalcov jaseňov, ktorí dosahovali naozaj úctyhodné rozmery. Pri našom výlete s muškárkami na rieke sme dokonca chytili aj pekných lipňov či zopár miestnych divokých potočákov.

A ktoré boli tie najúspešnejšie nástrahy? Záležalo na konkrétnom mieste či oblasti. Zhrnul by som to však nasledovne. Čo sa týka množstva úlovkov, tak víťazom boli pravdepodobne rotačky, ktoré sme dokázali ťahať aj tesne pod hladinou nad zarasteným dnom, z ktorého štartovali šťuky, ostrieže a jalce. Početnosť rýb bola vysoká, no veľkosť rýb bola prevažne stredná a menšia. Pre šetrnosť k rybám sme chytali na háčiky bez protihrotu či z trojháčika na rotačke sme urezali jeden hrot preč. Čo sa týka množstva adrenalínu pri sledovaní záberov a absolútneho vychutnania si rybačky, tak najlepšími nástrahami boli rozhodne povrchové nástrahy typu wobler popper, napodobneniny myší či žabky, na ktoré často krát šťuky reagovali dokonca s rozbehom niekoľkých metrov, pričom sledovať šťuku ako doslova letí nad hladinou za našou nástrahou bol extrémny adrenalín, pri ktorom sme takmer ani nedýchali. Týmto spôsobom sme opäť nachytali nádherné šťuky aj okolo 90cm, ostrieže či spomínané jalce až okolo 55cm. Ďalším osvedčeným spôsobom lovu najmä na hlbších partiách jazier, či na prechodoch z plytčiny do hlbšej vody, sa stal lov na gumené rybky so zavŕtavacou hlavou, ktorej veľkosť sme prispôsobovali podľa hĺbky jazera. Ideálnymi záťažami boli 7g a 10g. Možno sa pýtate, prečo sme zvolili zavŕtavacie hlavy namiesto použitia klasickej jigovej hlavičky. Odpoveď je pomerne jednoduchá, no zásadná. Dlhý háčik na jigovej hlavičke často krát obmedzí pohyb mäkkej gumenej rybky pričom guma až do miesta výstupu háčika je prakticky nehybná. Pri zavŕtavacej hlavičke máte istotu pohybu oveľa väčšej časti rybky a tým aj prirodzenejší pohyb vo vode. K hlavičke sme pridali montáž s oceľovým lankom a trojháčikom alebo offset háčikom a výborná montáž bola hotová. Práve na tento systém sa mi podarilo nachytať tie najväčšie šťuky vrátane najdlhšej šťuky výpravy s dĺžkou 109 cm. Najlepšie sa mi osvedčili gumy Herring Shad 16cm od značky Savage Gear, Tiddler Fast a Fork Tail 18cm od značky Rage. Musím ešte spomenúť výborný prút, ktorý sa mi dostal do rúk a to XLNT3 od Savage Gearu konkrétne model v dĺžke 251cm a záťaži nad 100g poskytoval presne silu a energiu na hádzanie našich nástrah a výbornú akciu pri výpadoch či skokoch miestnych šťúk.

Bol to pre mňa ohromný zážitok sledovať útoky týchto veľkých predátorov na naše nástrahy. Viac krát sa nám stalo, že šťuka (a nie malý kus) prenasledoval našu nástrahu niekoľko metrov pričom finálny útok sa uskutočnil až tesne pri člne či pod ním. Preto sme museli byť ostražití až do samého konca vedenia nástrahy a neraz sme obchytávali čln aj z viacerých strán. Tunajšie dravce majú obrovskú, energiu a nádherné tmavé sfarbenie, ktoré získali tmavou vodou s výskytom množstva rastlín a lekien. Musím ešte spomenúť, že vysoký počet rýb žijúcich v týchto jazerách je obrazom nie nejakého plánovaného zarybňovania, ale spôsobom lovu chyť a pusť kedy sa všetky ulovené ryby vrátia do svojho prirodzeného prostredia, kde následne prebieha ich prirodzená reprodukcia. Taktiež myslenie tunajších ľudí a ich správanie je oveľa vyspelejšie od toho nášho a preto sa naozaj my Slováci máme od Švédov čo ešte učiť. Nie je to vôbec o peniazoch či výplatách, ale o správaní a myslení každého jedného z nás, o vzájomnej úcte a o úcte k prírode. Spomeniem len jednoduchý príklad separácie odpadkov, kedy sme mali aj my v kempe viacero druhov smetných nádob pričom striktné triedenie a separácia odpadu je pre švédskych obyvateľov všetkých vekových skupín absolútna každodenná samozrejmosť. Pri našom pobyte sme sa nestretli ani raz s pohodeným obalom na zemi či plastovou fľašou, čo svedčí o vysokej úrovni tejto krajiny, od ktorej sme myslením národa na míle vzdialení.

Na úplný záver sa chcem veľmi pekne poďakovať parťákovi Lacovi za nezabudnuteľné zážitky z tejto divočiny, za krásne chvíle strávené na člne uprostred opustenej krajiny kilometre od najbližšieho človeka. Moja vďaka patrí aj ostatným účastníkom, s ktorými sme sa síce až tak často nestretli, ale rozhodne sme si vždy odovzdali skúsenosti z rybačky a pomohli sme si navzájom k uloveniu krásnych rýb. V neposlednej rade ďakujem za materiálnu podporu aj Rybárskym potrebám Ryba – RYBARSKE.sk, kde som zohnal všetko potrebné na túto rybačku a kde určite aj vám vždy ochotne poradia s výberom tej najlepšej nástrahy, napríklad aj na lov vo Švédsku. Prajem každému slušnému rybárovi podobnú fantastickú rybačku, akú som zažil aj ja a pevne verím, že sa sem ešte niekedy vrátim.

Tomáš Dobrovodský

Fotogaléria